Dňa 7 novembra zorganizovala skupina rodičov slovenských žiakov vedená Palom Krempaským a skupina rodičov českých žiakov pod vedením Tomáša Hrubého v spolupráci so Stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ (kontaktnou osobou bola pani Janka Nagyová) a so Stálym zastúpením Českej republiky pri EÚ (organizačne zabezpečoval pán Jiří Palán) a za veľkej pomoci pani učiteľky Hricovej a pani učiteľky Velebnej diskusiu o Nežnej revolúcii, ktorá začala 17 novembra 1989 brutálnym zásahom proti študentom v Prahe, pre slovenských a českých žiakov ročníkov S4 – S7. Akcii dal od začiatku zelenú pán riaditeľ Garry, ktorého toto obdobie veľmi zaujíma. Akciu podporil aj Klub 89, ktorý združuje osobnosti Nežnej revolúcie. Na akcii sa zúčastnil za klub pán Ján Budaj a pani Jana Kotová.
Sme radi, že prišlo asi 60 žiakov a 10 učiteľov a zostali v divadle, kde sa akcia konala, od 10,20 hod. do 13,00 hod. Havní hostia boli určite viac ako relevantní, pretože sa jednalo o lídrov Nežnej, resp. Sametové revoluci: pána Jána Budaja a pána Alexandra Vondru.
Podujatie otvorili obaja stáli predstavitelia Českej republiky a Slovenskej republiky – veľvyslanci pán Jakub Dürr a pán Peter Javorčík. Kým pán veľvyslanec Dürr uviedol širší kontext, v ktorom sa revolúcia odohrala ako aj následný vývoj (keď sme si asi mylne mysleli, že nastal koniec dejín lebo komunizmus bol porazený) pán veľvyslanec Javorčík spomenul mnoho svojich osobných skúseností z toho obdobia (napr. ako išiel prvý krát do Rakúska až v r. 1989, pričom Bratislava, v ktorej žil dlhé roky, bola na hraniciach s Rakúskom, ale nedalo sa tam dostať) a tak sa obaja veľmi vhodne dopĺňali. Odkaz, ktorý žiakom však chceli zanechať bol jednotný: demokraciu si treba nielen vážiť, ale denno denne o ňu aj bojovať.
Úvod do témy Nežnej revolúcie zabezpečila pani Velebná, keď žiakom vysvetlila 3 dôležité dátumy a postavy komunistického a protikomunistického obdobia v Československu: Klementa Gottwalda (1948 – nástup komunizmu), Alexandra Dubčeka (1968 – socializmus s ľudskou tvárou) a nakoniec Václava Havla (1989 – ako symbol porážky komunizmu).
Nasledovala beseda s jedným z tribúnov Novembra 89 pánom Jánom Budajom, ktorú moderoval pán Dušan Šándor. Na dokreslenie atmosféry sa premietali fotky od pána Karla Šustera. Pán Budaj veľmi pútavo popísal nielen revolúciu, ale žiakom aj vysvetlil, čo to znamenalo žiť v komunizme a ako komunizmus vedel ničiť životy ľudí. Revolúciu priblížil žiakom na príklade zakliatia a odkliatia, ako keby sme boli v komunizme zakliati a revolúcia nás odkliala. Revolúcia vlastne vytvorila nezávislého občana. Pán Budaj však tiež zdôraznil, že sa nedostatočne potrestalo zlo, že komunisti, napr. tí na najvyšších miestach v podstate neboli nejako potrestaní a tak na jednej strane je nenásilie, nežnosť, no na druhej strane ostáva otvorená otázka viny a trestu. To môže priniesť nejanosť pre ďalšie generácie, pretože nebudú vidieť jasný rozdiel medzi nimi. Počas diskusie spomenul aj veľmi symbolický pochod do rakúskeho Hainburgu na deň ľudských práv 10 decembra 1989, keď občania Slovenska húfne išli na druhý, teda rakúsky breh Dunaja a odtiaľ pozdravili občanov na strane bratislavkého Dunaja pozdravom Ahoj Európa, lebo Československo sa po rokoch izolácie dostalo späť do slobodnej a demokratickej Európy. Žiakom opísal p. Budaj aj skúsenosti z väzenia, kde sa snažil byť stále aktivny, napr. ostatným spoluväzňom výrábal šachové figúrky zo striedky chleba, alebo sa naučil morzeovku, aby sa vedel pomocu búchania lyžičkou dorozumievať cez kovové radiatorové potrubie s ďalšími väzňami. Aj pán Budaj žiakom na konci povedal, že je to teraz v ich rukách, ako s demokraciou naložia, ale že nemajú zabúdať, že zlu sa treba vždy postaviť. Sme presvedčení, že žiaci dostali v podobe bývalého disidenta Jána Budaja príklad, ako to možno urobiť.
Počas diskusie s pánom Budajom a Vondrom sa žiaci pýtali napr. na to čo sa stalo s jadrovými hlavicami, ktoré boli v Československu, alebo ako to bolo vo väzení a či, ak vôbec, sa im na komunizme niečo páčilo.
Pred prestávkou prebehla ešte diskusia s rodičmi, ktorí boli počas revolúcie na strednej alebo vysokej škole. Štvoricu diskutujúcich doplnila pani učiteľka Velebná. Deti zaujímalo napr. Ako reagovalo vedenie škôl na študentský štrajk a revoluciu, Ako vyzeralo vypučúvanie na ŠTB a ako vyzerala revolúcia na škole mimo hlavného mesta. Pán Braňo Varsík deťom opísal jeden výsluch na ŠTB, keď z neho chceli tajní policajti vytiahnuť čo najviac informácií na jeho učiteľa angličtiny, keďže Braňo študoval angličtinu – slovenčinu. Pani Janka Plulíková spomínala, ako využila horolezecké schopnosti, keď spolu s ďalšími kamarátmi – horolezcami upevňovali veľký transparent s nápisom ´Nevzdáme sa´ vysoko nad vchod budovy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aby ho nikto nemohol strhnúť. Pán Jirka Palán priblížil študentom, ako videl revolúciu stredoškolák, teda žiaci, ktorí boli rovnako stárí, ako žiaci, ktorí sa zúčastnili besedy. Navyše uviedol, že s informovanosťou na menších mestách to bolo zložité a iné ako napr. v Prahe, pretože tam sa dialo všetko skôr a vo väčšom rozmere. Pani Jana Kalimonová popísala, ako sa výrabali plagáty, ktoré sa vešali po celom meste. Žiaci boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že všetky plagáty si študenti museli vyrobiť ručne, lebo im ich nemal kto vytlačiť. Vedenie škôl sa na mnohých školách snažilo vyzvať študentov , aby boli pokojní a bavili sa najmä o potrebách zlepšenia štúdia, to znamená, že čelní predstavitelia škôl, ktorí boli mnohí komunisti, porozumeli až oveľa neskôr, že tu ide o viac ako zlepšenie školských podmienok, že tu ide o zmenu spôsobu spravovania krajiny. Medzi učiteľmi sa našli mnohí takí, ktorí od začiatku podporovali študentov v ich požiadavkách na demokraciu. Pavol Krempaský doplnil, že študenti chceli podporiť mestá mimo Bratislavy, aby cítili podporu, že študenti sú s nimi a preto vypravili špeciálny vlak Nežnej revolúcie z Bratislavy do Košíc a späť. Na záver pani Velebná opísala skúsenosť, ako je to študovať s deťmi disidentov, pretože mala možnosť navštevovať gymnázium, kam takéto deti komunistický režim ´posielal´.
Pred vystúpením pána Alexandra Vondru, jedného z lídrov Sametové revoluce si žiaci na chvíĺu oddýchli a cez prestávku si vďaka ochote a pomoci pani Kocmanovej a pani Plulíkovej mohli kúpiť knihy, časpoisy, komiksy a dvd o Nežnej revolúcií a podobných témach. Iba pripomíname, že to čo zostalo sa následne ponúklo dňa 14 novembra počas školského Dňa knihy. Išlo o tieto tituly:
Pri tejto príležitosti je možné spmenúť, že dve DVD o roku 1968 a 1989 a Dobré ráno Slovensko ! daroval Pavol Krempaský školskej knižnici, ale najprv ich budú môcť učitelia slovenčiny a češtiny premietnuť žiakom na hodine.
Zároveň si žiaci mohli vo vstupnej hale školského divadla pozrieť výstavu fotografií/plagátov k Nežnej revolúcií zapožičanú od Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ. Väčšia výstava sa chystá v škole na december.
Po prestávke vyspovedal pán Dušan Šándor jedného z lídrov Sametové revoluce pána Alexandra Vondru, ktorý sa dostal do kontaktu s disidentmi tak, že chodil na gymnázium na okraji Prahy, kam chodili deti viacerých disidentov. Bude to asi to isté gymnázum, ktoré vo svojom diskusnom príspevku spomínala aj pani učiteľka Velebná. Pán Vondra vysvetlil žiakom ako kopírovali disidentské texty (a neskôr časopis Respekt) na cyklostyle. Zlomový moment demonštrácie 17.11. 1989 (teda začiatku Nežnej revolúcie) bol, keď sa pohli z Albertova a húf vysokoškolákov zamieril smerom do centra Prahy. V tomto dave bol ako jeden z mála disidentov (bol tam zo zvedavosti a z presvedčenia). Práve v tejto chvíli uvidel v očiach študentov iskru, silu – ako sa v danej chvíli prestali báť a prestali mať strach. Toto bol začiatok konca komunizmu, socializmu v Československu. Ešte pred revolúciou sa pán Vondra stal najmladším hovorcom Charty 77, začiatkom roku 1989, keď po Stanislavoi Devátom zo Zlína chcel Václav Havel, aby medzi hovorcami boli nielen ľudia s rôznym ´backgroundom´, ale aj mladší. Hosť popísal aj následné chvíle a pocity vo väzení. Žiakom vysvetlil, že nemajú zabúdať na základnú zásadu práva a to, že nikto nemusí vypovedať proti sebe. Vysvetlil, prečo študoval práve geografiu. Pán Vondra bol pri vstupe Ćeskej republiky do NATO, ale ako poznamenal dôležité bolo, že držali spolu s Maďarmi a Poliakmi. Študentov iste zaujalo aj premostenie diskusie do súčastnosti, keď pán Vondra vysvetlil prečo má na sebe ponožky s farbami FC Barcelóna, ktoré si nedávno počas zápasu so Sláviou kúpil. Bývalý disident uviedol, že Slávia na barcelónskom štadióne uhrala cennú remízu preto, že mala veľa natrénované a pripravala sa na súpera aj mentálne. Oba tieto rysy boli potrebné aj v boji s komunizmom. Na záver mladým študentom v európskej škole odovzdal posolstvo, aby vždy boli pripravení bojovať za slobodu a aby sa nikdy nedali zlákať žiadnou ideológiou, ktorá by im sľubovala raj už tu na zemi.
Tesne pred ukončením akcie bolo žiakom názorne ukázané ako sa volilo za komunistov a ako v demokratických krajinách na jednoduchom príklade farebných papierikoch. Kým tí žiaci, ktoré boli za Źeleznou oponou mali iba jeden papierik, a aj to červený – komunistický, ostatní žiaci v demokratickej časti dostali papieriky tri a rôznofarebné. Všetkým bolo jasné, že voľby v komunizme neboli naozaj slobodné.
Na záver ešte pán Krempaský spomenul, že najmä slovenskí žiaci by nemali zabúdať aj na demonštráciu asi 250 – 300 najmä vysokoškolských študentov v Bratislave 16 novembra 1989 (teda na deň pred vypuknutím Nežnej revolúcie 17 novembra 1989), keďže išlo o, popri Sviečkovej manifestácií v roku 1988, druhé nepovolené zhromaždenie za slobodu a demonkraciu po roku 1968 na Slovensku. Záznam si možno pozrieť tu – https://www.webnoviny.sk/pochod-studentov-v-novembri-1989-vyzadoval-odvahu-tvrdi-upn/ Študentom aj ukázal komiks ´Ćierna oslava´o tomto pochode, ktorý nedávno vyšiel.
Úplne na záver Pavol Krempaský prezradil študentom, že ak bude treba opäť povstať proti zlu, tak revolúcia je v každom okamihu so študentmi a to v podobe kľúčov, pretože tie boli jedným zo symbolov Nežnej revolúcie, keďže ich štrnganie značilo koniec komunizmu.
V prípade ak študenti majú záujem si pozrieť power point prezentáciu o komunizme je tu k dispozícii:
Rovnako uvádzame pre študentov aj niektoré linky k téme komunizmus a Nežná revolúcia:
https://www.17november1989.sk/
https://fici.sme.sk/c/22254365/video-vam-vysvetli-co-sa-naozaj-stalo-17-novembra-1989.html
https://www.ustrcr.cz/k-30-vyroci-sametove-revoluce-poradame-konference-vystavy-i-koncerty/
https://dennikn.sk/blog/934675/bratislavanahlas-pribeh/#_ftnref5
https://www.albatrosmedia.cz/tituly/10796406/plakaty-sametove-revoluce/
https://www.jsns.cz/lekce/15256-sametova-revoluce
https://www.postbellum.cz/aktuality/
https://my-european-history.ep.eu/myhouse/myheh_project?locale=sk
Dúfame, že žiaci sa po tejto akcií doma začnú viac zaujímať o túto tému a nájdu vo svojich rodičoch a starých rodičoch ochotných rozprávačov. Je aj možnosť, že sa sami zapoja do písania príbehov ľudí, ktorí revolúciu prežili, v tom prípade si možno pozrieť horeuvedené linky, najmä postbellum. Dokonca aj školy sa môžu zapojiť do niekotrých akcií (opäť pozri linky hore).
Ešte raz vďaka hosťom a všetkým, ktorí akcii pomohli a žiakom, že prišli.
Tešíme sa na 35 výročie Nežnej revolúcie.
Pavol Krempaský