Keďže sme založili FB skupinu Slovenské rodiny – Európska škola v Bruseli, budeme túto webstránku www.skswals.sk aktualizovať už len v prípade Springfestu a Dňa knihy, poprípade ak sa zmenia kontaktné údaje. Inak vás radi uvidíme na spomínanej FB skupine –Slovenske rodiny – Europska skola v Bruseli | Facebook
pk
Komiksy o Novembri 89 v škole
Žiaci majú od 19 februára možnosť si prečítať štyri nové komiksy o Nežnej revolúcií a dobe po nej. Nájdu ich buď u pani učiteľky Hricovej alebo v školskej knižnici pre druhý stupeň. Tu sú fotky ich obálok.
Pavol Krempaský
Dňa 7 novembra zorganizovala skupina rodičov slovenských žiakov vedená Palom Krempaským a skupina rodičov českých žiakov pod vedením Tomáša Hrubého v spolupráci so Stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ (kontaktnou osobou bola pani Janka Nagyová) a so Stálym zastúpením Českej republiky pri EÚ (organizačne zabezpečoval pán Jiří Palán) a za veľkej pomoci pani učiteľky Hricovej a pani učiteľky Velebnej diskusiu o Nežnej revolúcii, ktorá začala 17 novembra 1989 brutálnym zásahom proti študentom v Prahe, pre slovenských a českých žiakov ročníkov S4 – S7. Akcii dal od začiatku zelenú pán riaditeľ Garry, ktorého toto obdobie veľmi zaujíma. Akciu podporil aj Klub 89, ktorý združuje osobnosti Nežnej revolúcie. Na akcii sa zúčastnil za klub pán Ján Budaj a pani Jana Kotová.
Sme radi, že prišlo asi 60 žiakov a 10 učiteľov a zostali v divadle, kde sa akcia konala, od 10,20 hod. do 13,00 hod. Havní hostia boli určite viac ako relevantní, pretože sa jednalo o lídrov Nežnej, resp. Sametové revoluci: pána Jána Budaja a pána Alexandra Vondru.
Podujatie otvorili obaja stáli predstavitelia Českej republiky a Slovenskej republiky – veľvyslanci pán Jakub Dürr a pán Peter Javorčík. Kým pán veľvyslanec Dürr uviedol širší kontext, v ktorom sa revolúcia odohrala ako aj následný vývoj (keď sme si asi mylne mysleli, že nastal koniec dejín lebo komunizmus bol porazený) pán veľvyslanec Javorčík spomenul mnoho svojich osobných skúseností z toho obdobia (napr. ako išiel prvý krát do Rakúska až v r. 1989, pričom Bratislava, v ktorej žil dlhé roky, bola na hraniciach s Rakúskom, ale nedalo sa tam dostať) a tak sa obaja veľmi vhodne dopĺňali. Odkaz, ktorý žiakom však chceli zanechať bol jednotný: demokraciu si treba nielen vážiť, ale denno denne o ňu aj bojovať.
Úvod do témy Nežnej revolúcie zabezpečila pani Velebná, keď žiakom vysvetlila 3 dôležité dátumy a postavy komunistického a protikomunistického obdobia v Československu: Klementa Gottwalda (1948 – nástup komunizmu), Alexandra Dubčeka (1968 – socializmus s ľudskou tvárou) a nakoniec Václava Havla (1989 – ako symbol porážky komunizmu).
Nasledovala beseda s jedným z tribúnov Novembra 89 pánom Jánom Budajom, ktorú moderoval pán Dušan Šándor. Na dokreslenie atmosféry sa premietali fotky od pána Karla Šustera. Pán Budaj veľmi pútavo popísal nielen revolúciu, ale žiakom aj vysvetlil, čo to znamenalo žiť v komunizme a ako komunizmus vedel ničiť životy ľudí. Revolúciu priblížil žiakom na príklade zakliatia a odkliatia, ako keby sme boli v komunizme zakliati a revolúcia nás odkliala. Revolúcia vlastne vytvorila nezávislého občana. Pán Budaj však tiež zdôraznil, že sa nedostatočne potrestalo zlo, že komunisti, napr. tí na najvyšších miestach v podstate neboli nejako potrestaní a tak na jednej strane je nenásilie, nežnosť, no na druhej strane ostáva otvorená otázka viny a trestu. To môže priniesť nejanosť pre ďalšie generácie, pretože nebudú vidieť jasný rozdiel medzi nimi. Počas diskusie spomenul aj veľmi symbolický pochod do rakúskeho Hainburgu na deň ľudských práv 10 decembra 1989, keď občania Slovenska húfne išli na druhý, teda rakúsky breh Dunaja a odtiaľ pozdravili občanov na strane bratislavkého Dunaja pozdravom Ahoj Európa, lebo Československo sa po rokoch izolácie dostalo späť do slobodnej a demokratickej Európy. Žiakom opísal p. Budaj aj skúsenosti z väzenia, kde sa snažil byť stále aktivny, napr. ostatným spoluväzňom výrábal šachové figúrky zo striedky chleba, alebo sa naučil morzeovku, aby sa vedel pomocu búchania lyžičkou dorozumievať cez kovové radiatorové potrubie s ďalšími väzňami. Aj pán Budaj žiakom na konci povedal, že je to teraz v ich rukách, ako s demokraciou naložia, ale že nemajú zabúdať, že zlu sa treba vždy postaviť. Sme presvedčení, že žiaci dostali v podobe bývalého disidenta Jána Budaja príklad, ako to možno urobiť.
Počas diskusie s pánom Budajom a Vondrom sa žiaci pýtali napr. na to čo sa stalo s jadrovými hlavicami, ktoré boli v Československu, alebo ako to bolo vo väzení a či, ak vôbec, sa im na komunizme niečo páčilo.
Pred prestávkou prebehla ešte diskusia s rodičmi, ktorí boli počas revolúcie na strednej alebo vysokej škole. Štvoricu diskutujúcich doplnila pani učiteľka Velebná. Deti zaujímalo napr. Ako reagovalo vedenie škôl na študentský štrajk a revoluciu, Ako vyzeralo vypučúvanie na ŠTB a ako vyzerala revolúcia na škole mimo hlavného mesta. Pán Braňo Varsík deťom opísal jeden výsluch na ŠTB, keď z neho chceli tajní policajti vytiahnuť čo najviac informácií na jeho učiteľa angličtiny, keďže Braňo študoval angličtinu – slovenčinu. Pani Janka Plulíková spomínala, ako využila horolezecké schopnosti, keď spolu s ďalšími kamarátmi – horolezcami upevňovali veľký transparent s nápisom ´Nevzdáme sa´ vysoko nad vchod budovy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aby ho nikto nemohol strhnúť. Pán Jirka Palán priblížil študentom, ako videl revolúciu stredoškolák, teda žiaci, ktorí boli rovnako stárí, ako žiaci, ktorí sa zúčastnili besedy. Navyše uviedol, že s informovanosťou na menších mestách to bolo zložité a iné ako napr. v Prahe, pretože tam sa dialo všetko skôr a vo väčšom rozmere. Pani Jana Kalimonová popísala, ako sa výrabali plagáty, ktoré sa vešali po celom meste. Žiaci boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že všetky plagáty si študenti museli vyrobiť ručne, lebo im ich nemal kto vytlačiť. Vedenie škôl sa na mnohých školách snažilo vyzvať študentov , aby boli pokojní a bavili sa najmä o potrebách zlepšenia štúdia, to znamená, že čelní predstavitelia škôl, ktorí boli mnohí komunisti, porozumeli až oveľa neskôr, že tu ide o viac ako zlepšenie školských podmienok, že tu ide o zmenu spôsobu spravovania krajiny. Medzi učiteľmi sa našli mnohí takí, ktorí od začiatku podporovali študentov v ich požiadavkách na demokraciu. Pavol Krempaský doplnil, že študenti chceli podporiť mestá mimo Bratislavy, aby cítili podporu, že študenti sú s nimi a preto vypravili špeciálny vlak Nežnej revolúcie z Bratislavy do Košíc a späť. Na záver pani Velebná opísala skúsenosť, ako je to študovať s deťmi disidentov, pretože mala možnosť navštevovať gymnázium, kam takéto deti komunistický režim ´posielal´.
Pred vystúpením pána Alexandra Vondru, jedného z lídrov Sametové revoluce si žiaci na chvíĺu oddýchli a cez prestávku si vďaka ochote a pomoci pani Kocmanovej a pani Plulíkovej mohli kúpiť knihy, časpoisy, komiksy a dvd o Nežnej revolúcií a podobných témach. Iba pripomíname, že to čo zostalo sa následne ponúklo dňa 14 novembra počas školského Dňa knihy. Išlo o tieto tituly:
Pri tejto príležitosti je možné spmenúť, že dve DVD o roku 1968 a 1989 a Dobré ráno Slovensko ! daroval Pavol Krempaský školskej knižnici, ale najprv ich budú môcť učitelia slovenčiny a češtiny premietnuť žiakom na hodine.
Zároveň si žiaci mohli vo vstupnej hale školského divadla pozrieť výstavu fotografií/plagátov k Nežnej revolúcií zapožičanú od Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ. Väčšia výstava sa chystá v škole na december.
Po prestávke vyspovedal pán Dušan Šándor jedného z lídrov Sametové revoluce pána Alexandra Vondru, ktorý sa dostal do kontaktu s disidentmi tak, že chodil na gymnázium na okraji Prahy, kam chodili deti viacerých disidentov. Bude to asi to isté gymnázum, ktoré vo svojom diskusnom príspevku spomínala aj pani učiteľka Velebná. Pán Vondra vysvetlil žiakom ako kopírovali disidentské texty (a neskôr časopis Respekt) na cyklostyle. Zlomový moment demonštrácie 17.11. 1989 (teda začiatku Nežnej revolúcie) bol, keď sa pohli z Albertova a húf vysokoškolákov zamieril smerom do centra Prahy. V tomto dave bol ako jeden z mála disidentov (bol tam zo zvedavosti a z presvedčenia). Práve v tejto chvíli uvidel v očiach študentov iskru, silu – ako sa v danej chvíli prestali báť a prestali mať strach. Toto bol začiatok konca komunizmu, socializmu v Československu. Ešte pred revolúciou sa pán Vondra stal najmladším hovorcom Charty 77, začiatkom roku 1989, keď po Stanislavoi Devátom zo Zlína chcel Václav Havel, aby medzi hovorcami boli nielen ľudia s rôznym ´backgroundom´, ale aj mladší. Hosť popísal aj následné chvíle a pocity vo väzení. Žiakom vysvetlil, že nemajú zabúdať na základnú zásadu práva a to, že nikto nemusí vypovedať proti sebe. Vysvetlil, prečo študoval práve geografiu. Pán Vondra bol pri vstupe Ćeskej republiky do NATO, ale ako poznamenal dôležité bolo, že držali spolu s Maďarmi a Poliakmi. Študentov iste zaujalo aj premostenie diskusie do súčastnosti, keď pán Vondra vysvetlil prečo má na sebe ponožky s farbami FC Barcelóna, ktoré si nedávno počas zápasu so Sláviou kúpil. Bývalý disident uviedol, že Slávia na barcelónskom štadióne uhrala cennú remízu preto, že mala veľa natrénované a pripravala sa na súpera aj mentálne. Oba tieto rysy boli potrebné aj v boji s komunizmom. Na záver mladým študentom v európskej škole odovzdal posolstvo, aby vždy boli pripravení bojovať za slobodu a aby sa nikdy nedali zlákať žiadnou ideológiou, ktorá by im sľubovala raj už tu na zemi.
Tesne pred ukončením akcie bolo žiakom názorne ukázané ako sa volilo za komunistov a ako v demokratických krajinách na jednoduchom príklade farebných papierikoch. Kým tí žiaci, ktoré boli za Źeleznou oponou mali iba jeden papierik, a aj to červený – komunistický, ostatní žiaci v demokratickej časti dostali papieriky tri a rôznofarebné. Všetkým bolo jasné, že voľby v komunizme neboli naozaj slobodné.
Na záver ešte pán Krempaský spomenul, že najmä slovenskí žiaci by nemali zabúdať aj na demonštráciu asi 250 – 300 najmä vysokoškolských študentov v Bratislave 16 novembra 1989 (teda na deň pred vypuknutím Nežnej revolúcie 17 novembra 1989), keďže išlo o, popri Sviečkovej manifestácií v roku 1988, druhé nepovolené zhromaždenie za slobodu a demonkraciu po roku 1968 na Slovensku. Záznam si možno pozrieť tu – https://www.webnoviny.sk/pochod-studentov-v-novembri-1989-vyzadoval-odvahu-tvrdi-upn/ Študentom aj ukázal komiks ´Ćierna oslava´o tomto pochode, ktorý nedávno vyšiel.
Úplne na záver Pavol Krempaský prezradil študentom, že ak bude treba opäť povstať proti zlu, tak revolúcia je v každom okamihu so študentmi a to v podobe kľúčov, pretože tie boli jedným zo symbolov Nežnej revolúcie, keďže ich štrnganie značilo koniec komunizmu.
V prípade ak študenti majú záujem si pozrieť power point prezentáciu o komunizme je tu k dispozícii:
Rovnako uvádzame pre študentov aj niektoré linky k téme komunizmus a Nežná revolúcia:
https://www.17november1989.sk/
https://fici.sme.sk/c/22254365/video-vam-vysvetli-co-sa-naozaj-stalo-17-novembra-1989.html
https://www.ustrcr.cz/k-30-vyroci-sametove-revoluce-poradame-konference-vystavy-i-koncerty/
https://dennikn.sk/blog/934675/bratislavanahlas-pribeh/#_ftnref5
https://www.albatrosmedia.cz/tituly/10796406/plakaty-sametove-revoluce/
https://www.jsns.cz/lekce/15256-sametova-revoluce
https://www.postbellum.cz/aktuality/
https://my-european-history.ep.eu/myhouse/myheh_project?locale=sk
Dúfame, že žiaci sa po tejto akcií doma začnú viac zaujímať o túto tému a nájdu vo svojich rodičoch a starých rodičoch ochotných rozprávačov. Je aj možnosť, že sa sami zapoja do písania príbehov ľudí, ktorí revolúciu prežili, v tom prípade si možno pozrieť horeuvedené linky, najmä postbellum. Dokonca aj školy sa môžu zapojiť do niekotrých akcií (opäť pozri linky hore).
Ešte raz vďaka hosťom a všetkým, ktorí akcii pomohli a žiakom, že prišli.
Tešíme sa na 35 výročie Nežnej revolúcie.
Pavol Krempaský
Tentokrát sme usporiadali stretnutie na zastúpení Bratislavského regiónu v Bruseli. Na tomto
mieste by sme sa chceli Bratislavskému regiónu poďakovať za priestory, za kvíz a vecné
ceny, ktoré deti dostali.
Pár dní pred oslavou 100 výročia vzniku Československa sme sa po treti krát zišli s asi 10
študentami a zopár rodičmi, aby sme hovorili o histórii Slovenska, resp. Československa.
Pre tých, ktorí sa stretnutia nemohli zúčastniť, by sme radi uviedli, že tentoraz nám predstavil
Československo v rokoch 1918 – 1939 Rado Repa. Deti zaujalo, že za vznik Česko-
slovenskej republiky (ČSR) bojovalo aj vyšše 100 000 československých legionárov. Boli to
vojaci, ktorí ušli z rakúsko – uhorskej armády, alebo proste žili mimo Rakúsko – Uhorska
a vytvorili vojsko. Toto vojsko bojovalo za vznik Československa (teda aj proti Rakúsko –
Uhorsku, ktorého bolo dnešná Česká republika a Slovensko súčasťou). Československé légie
vznikli najmä v týchto krajinách (podľa abecedy): Francúsko, Rusko, Taliansko a formovali
sa aj v USA. Účastníci stretnutia sa pokúsili podľa uniforiem uhádnuť, z ktorej krajiny
československí legionári pochádzali. Niektorým sa darilo viac iným menje, ale pre nás je
najdôležitejšie, že deti, mladí ľudia skúšali hádať a rozmýšľať so zaujatím.
Spomenuli sme aj dôležitú úlohu, ktorú zohrali Slováci a Česi, žijúci v USA pri vzniku
Československa a zmluvy, ktoré sa podpísali práve v USA – v Clevelande, Pittsburghu,
Washingtone a Philadelphi. Hovorili o tom, ako bude usporiadaná Česko – slovenská
republika. Študenti sa snažili nájsť spomenuté mestá na mape.
Opať sme si pripomenuli, že z osobností sa o vznik Československa zaslúžili najmä Tomáš
Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Zo zahraničných politikov sa
spomenul hlavne americký prezident Woodrov Wilson a jeho prínos k založeniu ČSR.
Veľkým dňom bol 28 október 1918, keď bola v Prahe vyhlásená Česko – slovenská republika
a 30 október 1918, keď sa v Martine prihlásili slovenskí činitelia z rôznych oblastí života
(politici, spisovatelia, bankári, právnici, farári, lekári, podnikatelia a pod.) Martinskou
deklaráciou k Československu.
3-prva cast CSR 1918-1938
Kto všetko žil v asi 13,5 milónovej Československu sa pokúsili mladí ľudia zachytiť na mape.
Pre poslucháčov bola novinka, že Slovákov bolo iba asi 1,9 milíóna a Nemcov bolo dokonca
viac ako Slovákov.
Po vzniku Československa sa Slovensko veľmi rýchlo rozvíjalo. Českí učitelia, úradníci
a žandári (dnešní policajti) a pod. tomu veľmi napomohli. V roku 1929 však prišla
hospodárska kríza a ako sme hovorili na predchádzajúcich stretnutiach, veľmi veľa Slovákov
sa vysťahovalo do rôznych krajín, napr. do USA, ale prišli aj do Belgicka.
Budeme radi, ak si s rodičmi pozriete tieto obrázky, ktoré súvisia so vznikom Československa
a ak neviete čo na niektorých je, tak sa opýtajte rodičov, alebo nás na najbližšom stretnutí.
Sem ide dokument ktory sa vola – cast II obrazky- 5
V 30tych rokoch postupne v Nemecku nastupuje fašizmus. Československo sa pod tlakom
Nemecka rozpadlo. Mníchovska dohoda podpísaná 29 septembra 1938 medzi Nemeckom,
USA, Veľkou Britániou a Francúzskom hovorila o tom, že Československo musí odovzdať
územia obývané Nemcami Nemecku. Nemeckí fašisti vojensky obsadili časť Česka už
1.10.1938 a o pár týždňov aj dnešnú Petržalku a Devín. Protektorát Čechy a Morava bol
zriadený po pozpade Česko-Slovenska 15.3.1939, keď 14.3.1939 bol vyhlásený samostatný
Slovenský štát. Formálne bol samostatný, ale v realite to bol satelit Nemeckej ríše.
Práve o Slovenskej republike (1939 – 1945) sa dozviete menej tradičnou formou na ďalšom
stretnutí, na ktorom vás radi uvidia
5-CastII -obrazky
Dušan Šándor, Martin Májek, Pavol Juhás, Pavol Krempaský a Radoslav Repa
Milí priaznivci web stránky SK swals,
páči sa Vám naša stránka? Zdajú sa Vám informácie, ktoré poskytuje, užitočné?
Ak áno, sme veľmi radi. Stránku spravujú nadšení dobrooľníci – rodičia žiakov SK swals. Za doménu a webhosting sa však každý rok platí poplatok vo výške približne 50 EUR.
Ak by ste radi prispeli, aby naša stránka mohla ďalej fungovať, budeme vám nesmierne vďační. Pomôže akákoľvek suma, pretože ako sa hovorí: “Babka k babce, budú kapce.”
Príspevky môžete zasielať na č. účtu správcu, Kataríny Hanzelovej
BE 75 3631 4931 3251, s označením web stranka SK swals.
Vopred ďakujeme!
Ako prebehlo prvé stretnutie v Bruseli k histórií Slovenska pre mladých 23 mája?
Dúfame, že nádejne.
Ďakujeme šiestim deťom, tínejdžerom, ktorí prišli 23. mája sa niečo dozvedieť o dejinách Slovenska. Zároveň ďakujeme pánu farárovi Hanzlíkovi zo Slovenskej katolíckej misie v Bruseli, kde sa prednáška konala. Počas hodinky a pól sme mali záujem zistiť, čo by účastníci chceli vedieť, čo by ich z histórie Slovenska zaujímalo a dozvedeli sme sa to. Toto:
Sľubujeme, že všetko preberieme 😊.
Iba sme sa nerozprávali a nepočúvali. Podarilo sa nám aj poskladať rozstrihané osobnosti slovenských dejín od dávnych čias až po súčastnosť. Posúďte, či sa nám to podarilo.
Nakoniec sme si o týchto postavách povedali základné informácie a zaujímavosti pomocou power pointu.
Tešíme sa a veríme, že aj vaše ratolesti, na ďalšie stretnutie, ktoré prebehne 13. júna od 18,15 – 19,15 hod. opäť na SKM (Slovenskej katolíckej misií, Rue Jenneval 10, 1000 Bruxelles) a bude sa venovať prvej polovici 20. storočia, teda napr. vzniku Československa (kde sme sa mnohí z nás rodičov narodili) a obom svetovým vojnám.
Nabudúce, ale aj pri ďalších príležitostiach sa budeme snažiť, aby všetci ktorí prídu, dejiny Slovenska počuli, videli, cítili, prežívali, ohmatali, ochutnali a rekonštruovali.
Aby sa nám to všetko ľahšie robilo možno nám pomôže, keď cez školské prázdniny zoberiete svojich potomkov, alebo tých starších pošlete na určite atraktívnu výstavu k príležitosti 100 výročia založenia Československa, ktorá je do 9 septembra na Bratislavskom hrade (http://cesko-slovensko.eu/sk/home-2/) a na niektoré zo sprievodných podujatí (http://cesko-slovensko.eu/sk/kalendar-2/) . Veď kto by nechcel vidieť koženú bundu, v ktorej tragicky zahynul Štefánik, alebo sveter, v ktorom chodil Havel alebo bežné veci, ktoré si pamätáme z detstva.
PS – Pripravme sa ale nato, že keď sa našich detí budú pýtať, čo v múzeu videli, tak možno odpovedia, že to ako vyrastal a žil moj oco s mamou, lebo sú z iného storočia 😊.
Tešíme sa na vás.
Dušan Šándor, Martin Májek, Pavol Juhás, Pavol Krempaský a Radoslav Repa
Od dnes sa bude starať o web stránku SWALS SK pani Katarína Hanzelová. Vopred jej ďakujeme za jej čas a ochotu. Ak budete mať záujem zverejniť príspevok na uvedenej stránke píšte na: ixelles.sk.parents@gmail.com
Pavol Krempaský
bývalý administrátor SWALS SK stránky
Deň pred začiatkom Nežnej revolúcie sa konalo v Bratislave 16/11/1989 nepovolené stretnutie, na ktorom sa zúčastnilo asi 200-300 študentov, najmä vysokých škôl. Okrem iného žiadali aj demokraciu. Video, ktoré natočila vtedajšia televízia je tu: https://www.youtube.com/watch?v=XdpwOzLbhYg Zopár mojich spomienok na stretnutie 16/11/1989, kedže som mal možnosť na ňom byť, nájdete tu: 16-11-1989
SME píše o udalostiach nasledovné: https://plus.sme.sk/c/20697007/demonstrovat-proti-komunistom-prisla-v-minisukni-bala-sa-az-na-druhy-den.html?ref=njct
PRAVDA referovala o spomienke na zhromaždenie 16/11/1989 takto: Pravda 18-11-2017
V týchto dňoch vychádza zborník – http://fphil.uniba.sk/o-fakulte/prezentacia-publikacie-filozofi-v-novembri/, ktorý zostavil prof. PhDr. Valér Mikula, CSc. Filozofi v Novembri – Svedectvá, spomienky a dokumenty o priebehu Nežnej revolúcie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Publikácia obsahuje archívne dokumenty, prepis zvukových záznamov z fakultných mítingov, novinové články, rozhovory a spomienky aktérov na udalosti konca novembra a decembra roku 1989. Text dopĺňajú dobové dokumentárne fotografie. Možno si ho bude dať zakúpiť v najbližších dňoch aj cez internet: https://www.cu-istropolitana.eu/kategoria-produktu/knihy/
O Nežnej revolúcii si naše deti môžu prečítať napr. aj tu: http://www.17november1989.sk/
Pavol Krempaský
Netreba sa zaregistrovať.
Všetky praktické info v letáku o Springfeste tuto: Springfestival_NewsletterEN_FINAL
PK
The Candle demonstration (Slovak: sviečková demonštrácia) on 25 March 1988 in Bratislava, the capital of Slovakia, was the first mass demonstration since 1969 against the communist regime in Czechoslovakia. (https://en.wikipedia.org/wiki/Candle_demonstration_in_Bratislava). Would you like to speak with your students with a witness of the Candle demonstration? We can invite him. Send a message to: ixelles.sk.parents@gmail.com
Leták pre školy: http://www.upn.gov.sk/sk/informacne-letaky-pre-studentov/
Video: https://www.youtube.com/watch?v=22U4zjrcZHU
http://www.upn.gov.sk/sk/svieckova-manifestacia-v-bratislave–25–marec-1988/
Aj naše deti by mohli vedieť čo je Sviečková demonštrácia, prečo a ako sa uskutočnila 25 marca 1988. Tu je zopár linkov, ktoré vám môžu pomôcť, keď im o nej a o ľuďoch, ktorí ju zorganizovali budete hovoriť: https://sk.wikipedia.org/wiki/Svie%C4%8Dkov%C3%A1_manifest%C3%A1cia , http://www.svieckovamanifestacia.sk/ , http://www.upn.gov.sk/sk/svieckova-manifestacia-v-bratislave–25–marec-1988/
Chcete so študentmi diskutovať s priamym účastníkom Sviečkovej demonštrácie? Vieme to zabezpečiť. Stačí napísať na:ixelles.sk.parents@gmail.com
PK
Portál eAktovka sprístupňuje učebnice v digitálnej forme žiakom a učiteľom základných a stredných škôl. Učebnice sú prístupné bezplatne a pre všetkých, ktorí sa na portáli zaregistrujú. Okrem digitálnych verzií učebníc nájdu žiaci a rodičia na portáli aj ďalšie voľne prístupné učebné materiály a odporúčanú literatúru. (prevzaté z http://www.eaktovka.sk/)
PK
Maturita na európskych školách – konferencia 6/2/2017
https://webcast.ec.europa.eu/bac-reform-the-4-apeee-s-conference#